reklama

Gemer nevídaný a nevidený

Na fototrip po Gemeri som sa veľmi tešil. Ako to už býva, času bolo oveľa menej ako by som si želal. Ale stálo to zato. Za tri dni som prešiel 14 lokalít a 730 kilometrov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

 Kto už trochu pozná moju tvorbu, ľahko si domyslí, že názvom článku narážam na použitú fototechniku, lebo infračervené svetlo bežne vidieť nie je. No tento raz to nie je iba tak na prvú o svetle. Veľmi často mi tento kraj pripadal, ako by ho ani nikto nevidel. O tatranskej turistickej kalamite tu môžu len snívať, možno mnohí o nej ani netušia, pohltení do vlastných existenčných problémov. 

Je to kraj s obrovským historickým dedičstvom, ktoré sa nám darí niekde viac, inde menej udržovať aj pre ďalšie generácie. Hlavne sakrálna gotická architektúra Gemera a Spiša je jedinečná a zaslúžila by si oveľa väčšiu pozornosť. Ale zďaleka som nefotil iba stredovekú históriu, Gemer ukrýva aj nevšedné pamätníky z čias druhej svetovej vojny, či spomienku na prekvitajúci metalurgický priemysel v 19. storočí a bohužiaľ aj jednu hlbokú a zaprášenú jazvu severne od mesta Jelšava.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Fotil som samozrejme aj cestou, každému je asi jasné, že opevnený kláštor Bzovík leží na území Hontu.
Fotil som samozrejme aj cestou, každému je asi jasné, že opevnený kláštor Bzovík leží na území Hontu. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Stále Hont - kostol v dedinke Senohrad.
Stále Hont - kostol v dedinke Senohrad. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Presúvame sa do severného Novohradu. Ľudové náhrobníky na evanjelickom cintoríne v Hornom Tisovníku. Rozšírili sa hlavne v druhej polovici 19. storočia v okolitých obciach.
Presúvame sa do severného Novohradu. Ľudové náhrobníky na evanjelickom cintoríne v Hornom Tisovníku. Rozšírili sa hlavne v druhej polovici 19. storočia v okolitých obciach. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník (zdroj: Peter Lacina / infrared)
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník (zdroj: Peter Lacina / infrared)
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník (zdroj: Peter Lacina / infrared)
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník (zdroj: Peter Lacina / infrared)
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník
ľudové náhrobníky - Horný Tisovník (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Hrad Divín nad rovnomennou dedinkou. V popredí zbytky vodnej nádrže Ružiná. Kedysi vyhľadávaný rekreačný areál, dnes takmer bez vody, rekreačné zariadenia opustené a spustnuté...
Hrad Divín nad rovnomennou dedinkou. V popredí zbytky vodnej nádrže Ružiná. Kedysi vyhľadávaný rekreačný areál, dnes takmer bez vody, rekreačné zariadenia opustené a spustnuté... (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Prichádzame na Gemer. Nedávno zrekonštruovaný turecký most v Hnúšti, pravdepodobne postavený turkami počas okupovania nášho územia v druhej polovici 16. storočia. Písomný dôkaz však neexistuje.
Prichádzame na Gemer. Nedávno zrekonštruovaný turecký most v Hnúšti, pravdepodobne postavený turkami počas okupovania nášho územia v druhej polovici 16. storočia. Písomný dôkaz však neexistuje. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Koprášsky viadukt. Postavený počas druhej svetovej vojny, keď juh Slovenska bol pripojený k územiu Maďarska a na našom území chýbalo vlakové spojenie. Je súčasťou tzv. gemerských spojok. Svojou architektúrou pripomína slávnejšiu Telgártsku slučku.
Koprášsky viadukt. Postavený počas druhej svetovej vojny, keď juh Slovenska bol pripojený k územiu Maďarska a na našom území chýbalo vlakové spojenie. Je súčasťou tzv. gemerských spojok. Svojou architektúrou pripomína slávnejšiu Telgártsku slučku. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Koprášsky viadukt. Tieto gemerské spojky neboli nikdy funkčné, nakoľko vojna skončila skôr ako ich stihli dobudovať. Dnes po viadukte vedie cyklochodník.
Koprášsky viadukt. Tieto gemerské spojky neboli nikdy funkčné, nakoľko vojna skončila skôr ako ich stihli dobudovať. Dnes po viadukte vedie cyklochodník. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Magnezitové závody Jelšava. Veľká škvrna na životnom prostredí. Extrémna prašnosť pri spracovaní horniny sa usádza v širokom okolí a teda aj v meste Jelšava. V okolí magnezitky rastie iba ostrá tvrdá tráva a ako memento tu stoja aj ležia suché stromy.
Magnezitové závody Jelšava. Veľká škvrna na životnom prostredí. Extrémna prašnosť pri spracovaní horniny sa usádza v širokom okolí a teda aj v meste Jelšava. V okolí magnezitky rastie iba ostrá tvrdá tráva a ako memento tu stoja aj ležia suché stromy. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Slovenské magnezitové závody Jelšava.
Slovenské magnezitové závody Jelšava. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Vysoká pec Sirk. Patrí k najvýznamnejšám pamiatkam na železnej trase Gemerom. Bola súčasťou aj európskej železnej cesty. Oceľ sa v nej vyrábala v druhej polovici 19. storočia.
Vysoká pec Sirk. Patrí k najvýznamnejšám pamiatkam na železnej trase Gemerom. Bola súčasťou aj európskej železnej cesty. Oceľ sa v nej vyrábala v druhej polovici 19. storočia. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Kostol nad dedinkou Sása. Priznávam, že som ho nemal v itinerári, no keď som uvidel tú kompozíciu, nedalo sa neodfotiť ;-)
Kostol nad dedinkou Sása. Priznávam, že som ho nemal v itinerári, no keď som uvidel tú kompozíciu, nedalo sa neodfotiť ;-) (zdroj: Peter Lacina / infrared)
evanjelický rannogotický kostol nad dedinkou Rybník pochádza z polovice 14. storočia. Kostol si uchoval pôvodnú stavebnú podobu, bez väčších stavebných zásahov.
evanjelický rannogotický kostol nad dedinkou Rybník pochádza z polovice 14. storočia. Kostol si uchoval pôvodnú stavebnú podobu, bez väčších stavebných zásahov. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
rovnako evanjelický rannogotický kostol v dedinke Kraskovo. pochádza z rovnakého obdobia ako kostol v Rybníku, pôvodne však bol postavený ako katolícky, evanjelická cirkev ho využíva od 16. storočia.
rovnako evanjelický rannogotický kostol v dedinke Kraskovo. pochádza z rovnakého obdobia ako kostol v Rybníku, pôvodne však bol postavený ako katolícky, evanjelická cirkev ho využíva od 16. storočia. (zdroj: Peter Lacina / infrared)
vrch Hajnáčka, na brale bol kedysi vybudovaný hrad, dnes ruina. Zvyšky múrov možno vidieť vľavo od brala na úrovni hranice lesa. Bohužiaľ som už nemal čas zostať a preskúmať hradný kopec podrobnejšie...
vrch Hajnáčka, na brale bol kedysi vybudovaný hrad, dnes ruina. Zvyšky múrov možno vidieť vľavo od brala na úrovni hranice lesa. Bohužiaľ som už nemal čas zostať a preskúmať hradný kopec podrobnejšie... (zdroj: Peter Lacina / infrared)
Tak a sme na konci. Symbolicky na hranici územia, ktoré v čase vzniku hradov bolo jedným celkom.Hrad Šomoška na slovenskej strane a hrad Šalgó na maďarskej strane
Tak a sme na konci. Symbolicky na hranici územia, ktoré v čase vzniku hradov bolo jedným celkom.Hrad Šomoška na slovenskej strane a hrad Šalgó na maďarskej strane (zdroj: Peter Lacina / infrared)

Ak vás fotky zaujali budem rád ak navštívite ja môj profil na facebooku, instagrame: @peterlacina alebo na https://irgallery.webnode.sk/ .

Peter Lacina

Peter Lacina

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  75x

dvojnásobný otec, fotograf :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu